O sporoch v rodovej rovnosti (pokračovanie).

Autor: Martin Kamenský | 9.3.2014 o 12:50 | (upravené 12.3.2014 o 9:06) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  457x

Článok napísaný viac pre tých, ktorí problematike rozumejú či sledujú proces prípravy Celoštátnej stratégie ľudských práv.

Najprv pre úplnosť - v agende rovnosti mužov a žien / rodovej rovnosti sa plne stotožňujem s tým, že je v nej veľa tém, ktoré treba riešiť. A často spôsobom, s ktorým obidve strany súhlasia. Príklady: rovnosť príležitostí, nediskriminácia na trhu práce, zásada rovnakého zaobchádzania / odmeňovania,  zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, nové otcovstvo, striedavá starostlivosť, eliminácia násilia (ženy/muži), výskum v tejto oblasti, zostavenie spoľahlivých metód/indexov na meranie uvedených problémov, ich štatistika. Aj vrátane zahrnutia týchto problémov do všeobecného vzdelania. O to viac, že sa jedná o dôležité témy dosť priamo sa občana dotýkajúce, je potreba verejné politiky efektívne a citlivo zostavovať.

Pri takomto vyhlásení by sme mohli skončiť a potriasť si so "štátnymi" ľuďmi ako Oľga Pietruchová súhlasne ruky, predpokladám.

Bohužiaľ, nejde to. Nesúhlas s politickými spôsobmi uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreamingu) vychádza už zdola - od ľudí (najmä, ale nie len, od rodičov) - ktorí, hoci v tejto oblasti nepracujú, vnímaju dôsledky a dopad niektorých snáh tejto politiky ako neželané.

Problém terminológie ohľadom gender je - z časového hľadiska - až druhotný. Skutočným prvotným problémom sa ukázal samotný spôsob uplatňovania politík rodovej agendy. Problém vznikne napr. v prípade učebnice, propagujúcej radikálne rodové názory na výchovu, resp. radikálne feministické názory na samotné formovanie rodu človeka.

Príklad: Definícia rodu navrhovaná Istanbulským dohovorom: „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov", bez väčšej ujmy na význame sa dá stručne vyjadriť aj slovami: (spoločensky chápaná) ženskosť / mužskosť. (porovnaj definíciu pre rodový stereotyp zo slovenskej štátnej stránky ORRRP "Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti" a „ženskosti", idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života." ...)

Keď vyjde spomenutá učebnica - tá je prvým skutočne vnímaným problémom - tak sa hľadajú korene, ako sa to stalo. Tie vedú k post-feministickému chápaniu rodu/gender (čo som si dovolil v minulom článku nazvať zneužitím pojmu rod). V tomto bode si ľudia uvedomia, že vytvoriť takéto vzdelávacie materiály  je ťažšie v mene "(spoločenskej / ekonomickej / politickej) rovnosti žien a mužov", ale ľahšie v mene "rodovej rovnosti", keď rod je aj o mužskosti / ženskosti. Ľuďia - a to už nie len radový rodič, ale aj interdisciplinárne z radov: psychiatria, psychológia, sociológia, biológia, edukácia, antropológia - preto kritizujú zaobchádzanie s pojmom rod, alebo aj pojem samotný. Teda až následne sa objaví nesúhlas a odpor proti "rodovej" terminológii. Pochopiteľne, keď sa chce tento problém riešiť od koreňa, tak sa problém terminológie dostane na pretras ako prvý.

O tom, že post-feminizmus má ohľadom rodu svoju teóriu niečo tu:

http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1

Práva žien sú samozrejme rovnako dôležité ako mužov, odpor je len voči tomu, že rodová teória zachádza priďaleko (medziiným pokrýva aj LGBT komunitu). Názory psychiatra:

http://patarak.blog.sme.sk/c/338227/Muzskost-a-zenskost-ako-socialne-implantaty.html

http://patarak.blog.sme.sk/c/339552/Perly-rodovej-terminologie-a-antiandrocentricke-bitky.html

http://patarak.blog.sme.sk/c/337965/O-gender-transgender-sexualnej-vychove-a-kradezi-detstva.html

Samozrejme, pán psychiater neštudoval medzinárodnú legislatívu o rodovej rovnosti a mohli by ste povedať, že nehovorí k veci. Hovorí "len" k radikálnemu feminizmu, s politickými ambíciami. Ako rodič a ako psychiater.

K vyjadreniam, ktoré ešte v tejto súvislosti zazneli:

1. Pohybujeme sa v priestore verejnej politiky. Sústreďme svoju pozornosť na reálne obsahy rodovej agendy a autentické problémy , ktoré musíme riešiť.

Súhlasím, zároveň buďme dôslední. Reálny obsah rodovej agendy je uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých verejných politikách. V školstve (verejná politika) sa jedná o rodovo citlivé vzdelávanie / výchovu. Pokladám ju za autentický problém v prípade, ak sa nevieme na jej spôsobe / obsahu dohodnúť. Zároveň sa dostávame do konfliktu s rodičovskými právami na výchovu.

2. Objavujú sa nové publikácie či priebežné snahy o reštrukturalizáciu odborných pojmov z oblasti rodovej rovnosti.

Vnímam to tak (a hovorím to v mene veľa organizácií v SR), že práve tieto publikácie / snahy sú snahami radikálneho rodového feminizmu, ktorý sa javí, že má politickú podporu.

Verejnosť len RE-aguje (niekedy neadekvátne, katastroficky, emočne); "verejnosť" nie je autorom napr. spomenutého spôsobu rodovo citlivej výchovy. Nevidím ako dobré sa týmto témam vyhýbať.

3. Jedná sa o katastrofické vízie ...

Vízia je o budúcnosti (tú som až tak nespomínal). Nechajme právo báť sa aj mať katastrofickú víziu každému podľa jeho (ne)schopnosti posúdiť súčasný stav a smer vývoja. Niekto vníma ako katastrofu už súčasné snahy v rodovo citlivom vzdelávaní (pričom áno, v Západnej Európe je to -de facto- ďalej ako v SR).

Čo sa týka spochybňovania práce Výboru pre rodovú rovnosť, veľmi zaujímavým materiálom je aj kritické menšinové stanovisko člena Výboru pre rodovú rovnosť pána Trnovca: http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2013/10/Mensinove_stanovisko_ST.pdf. Popisuje okrem iného „ako to vo výbore chodí“. Je síce na štátnej web stránke dobre zahrabané, ale pritom o tri triedy kvalitnejšie aj obsiahlejšie ako väčšinové stanovisko (ktoré o námietkach spoločnosti zavádza a tie skutočné ani nespomína): http://www.gender.gov.sk/?p=2915.

Zaujímavé na tom celom cirkuse okolo rod. rovnosti je, že neutícha s časom, a je ozaj dosť veľký.

Prípady korupcie občania vnímajú. Nie len Gorilu čas odvial. Ale nevzniklo množstvo petícií, Aliancia proti korupcii, zapojenie sa množstva MVO, reakcie cirkví, stretnutia s politikmi, ... V prípade rodovej rovnosti / ideológie to tak je. Otázka je: Prečo ?

Môj pokus o odpoveď: dotýka sa to osobnejších tém, základných inštinktov u ľudí, psychologicky až po budovanie vlastného sebaobrazu a sebaobrazu u svojich detí.

Aj ak sa obsah názorov ohľadom ideologizácie rodovej rovnosti ustáli / klesne, nie na pôvodnú úroveň. Monitoring zo strany MVO ostane aj po akomkoľvek znení dokumentu stratégie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?