Gender (rodová) rovnosť: 22 neprávd i faktov (pokračovanie)

Autor: Martin Kamenský | 1.10.2013 o 23:30 | (upravené 6.10.2013 o 0:41) Karma článku: 8,98 | Prečítané:  1786x

3.diel Seriálu o rodovej rovnosti (gender mainstreaming). Článok o tom, ako Oľga Pietruchová zjednodušene vysvetľuje rodovú rovnosť. O tom, ako sa ženami a mužmi vraj nerodíme, ale stávame. O tom, ako strašne trpíme rodovými stereotypmi. O tom, ako žena musí s mužom bojovať a nie spolupracovať. Nie o láske, porozumení, budovaní vzťahov, hľadaní spoločnej reči a uplatnení svojej rozdielnosti ... Článok je pokračovaním svojej 1. časti. Text p. Pietruchovej je kurzívou, moje komentáre klasickým fontom.

Rod a pohlavie

Každý z nás sa rodí s nejakým biologickým pohlavím (angl. sex), ktoré ovplyvňuje jeho budúcnosť už od skorého detstva. Narodením dieťaťa sa začína proces jeho výchovy a socializácie. Je to proces, v ktorom sa dieťa učí porozumieť spoločnosti a prispôsobovať spoločenským normám a hodnotám. Na základe pohlavia sa deťom – či už vedome alebo nie – vštepujú aj určité spôsoby správania a očakávané vlastnosti a návyky. U chlapcov sú to spravidla vlastnosti ako neplakať, vedieť sa ubrániť a presadiť medzi deťmi, kým od dievčat skôr byť jemná, milá, slušná, usmievavá, poriadna a vždy čistá.

Zjednodušené, odrážajúce viac minulosť. Dnes práveže rodičia dávajú deťom väčšiu voľnosť a možnosť sebarozvoja.

Chlapcom sa automaticky pripisuje logické a technické myslenie, kým dievčatá vraj naň “nemajú bunky”. A práve tieto normy, predstavy a predsudky, [zavádzanie 7] tie očakávania a úlohy kladené na mužov a ženy spoločnosťou a predstavy mužského a ženského je to, čo nazývame rodom (angl. gender) [predpoklad silnej zakorenenosti predsudkov 8]

Nejedná sa o "neodôvodnené predsudky". V priemere majú muži lepšie logické a technické myslenie a môže za to odlišný mozog. Samozrejme, ľahko sa dajú vybrať konkrétne prípady, kedy má dievča lepšie logické a technické myslenie ako chlapec :).

Robíte tu z ľudí (Slovákov) silných zajatcov silných predsudkov o mužoch a ženách. Dnes sa môže na technickú pozíciu (programátorky, dizajnérky, matematičky) prihlásiť žena a len nerozumný majiteľ firmy ju na pohovor nepozve, môže byť dobrá.

Ale predstava, že "technik" je vo veľkej miere mužská pozícia nie je predsudok, ale fakt. A nie je to kvôli nerovnosti mužov a žien ale vďaka ich slobodnej voľbe (pokiaľ trh práce dovoľuje) a danostiam.

Ružová a modrá

Pred pár sto rokmi boli dievčatká obliekané do nebovo modrej, dobre situované matky nekojili ani sa nestarali o deti a domácnosť, ženy sa nevzdelávali ani nevlastnili majetok, o volebnom práve ani nehovoriac. Dnes by spoločnosť tieto ženy odsúdila ako nevzdelané zlatokopky a krkavčie matky.

Spoločosť sa mení, vyvíja. Niekedy dobým smerom, niekedy nešťastne. V minulosti boli ženy výrazne diskriminované.

Nemci hovoria, že od Bismarkovho 3K: Kinder, Kuche, Kirche sme sa dnes posunuli k Kinder, Karriere, Kosmetik. Dnešná žena má byť dobrá matka, spoluživiteľka a pokiaľ možné v práci úspešná a k tomu vždy pekná a upravená. (Ako to má všetko zvládať, o tom už spoločenské normy nehovoria.) [prijatie stereotypu 10]

"Dnešná žena má byť dobrá matka, spoluživiteľka a pokiaľ možné v práci úspešná a k tomu vždy pekná a upravená." Kto to hovorí ? Kto je spoločnosť ? Sú to médiá ? Nie je to náhodou aj vďaka prijatiu filozofie materializmu či kapitalizmu a povrchnosti v dnešnej spoločnosti ? Nie každý na túto hru musí naletieť a stotožniť sa s takými rolami (pokiaľ naozaj nie je nútený z existenčných dôvodov).

Ako to má žena zvládať ? Jeden tip: Tak, že sa nebude držať "spoločenských očakávaní" a bude hľadať partnera, ktorý tiež nie je "nakazený spoločenskými očakávaniami" - a budú budovať taký vzťah, ktorý “neočakáva“, ale snaží sa o dobro druhého (láska?). Takto sa budú správať zdravé osobnosti, ktoré svoj pocit sebahodnoty neviažu až tak na spoločnosť či partnera/rku. Lebo napríklad zažili rodinu či prostredie, kde pocítili či im ukázali, že majú hodnotu ....  A sme pri morálke, zdravej rodine, alebo odegocentrizovaní sa a pod.

Normy a očakávania kladené na ženy, predstava, ako vyzerá ideálna žena, boli nielen kedysi úplne iné ako dnes, a aj dnes sú iné v Saudskej Arábii ako u nás alebo vo Švédsku. A ani muži sa týmto normám nevymykajú, tlak na živiteľa rodiny je stále veľmi veľký. Teda ani muži nie sú univerzálna norma, aj oni majú svoj rod a jeho limity.

Tlak na živiteľa rodiny je veľký, lebo keď nebude živiteľ rodiny, tak rodina sociálne / finančne skolabuje. Historicky bol živiteľom muž, malo to svoje dôvody.

Dnes poznám rodiny, kde sa rozhodujú na základe príjmu, kto ostane na materskej. Kto má menší príjem, ostáva doma (muž / žena). Nakoľko sa jedná o slobodné či vynútené rozhodnutie, to je druhá otázka. Problém fin. krízy je ale v jadre opäť problém morálky spoločnosti.

Tu by som parafrázovala Simone Beaviour: Mužmi a ženami sa rodíme, ale typických mužov a typické ženy z nás robí spoločnosť. [zahmlievanie 11]

Áno, musíte ju iba parafrázovať, hoci myšlienky rodovej rovnosti sú postavené aj na tejto presnejšej parafráze jej vyjadrenia: "Mužmi a ženami sa nerodíme, ale stávame". Ale to by sme už boli tam, kde je Amerika: vyber si svoju pohlavnú identitu a zmeň ju, kedy chceš. A to by bolo na Slovákov priveľa. To sa tu nemôže povedať otvorene.

Oľga, prezentujete tu akúsi "svoju" jemnejšiu formu rodovej rovnosti. Pritom sa stále objavuje tlak tvorcov ideológie presadzovať medzinárodne (USA, EÚ a OSN) jej tvrdšiu formu, počnúc zavádzaním nových filozofických pojmov. Napríklad tento článok:  Nový európsky dohovor definuje pohlavie ako sociálny konštrukt [1].

A hoci mnohým ľuďom niektoré stereotypy a normy plne vyhovujú a pomáhajú sa im orientovať v živote, je množstvo takých, ktorým zbytočne zväzujú ruky a obmedzujú možnosti na uplatnenie svojich schopností. (Jedná sa primárne o možnosť kariéry ženy ?)

Sú ženy z Venuše a muži z Marsu?

Predstavy o tom, čo je mužské a ženské, sú zásadne postavené proti sebe. [zavádzanie 12]. Nie náhodou sa hovorí o opačnom pohlaví, o pohlaví drsnom a silnom resp. nežnom, jemnom a slabšom.

Zásadne proti sebe sú možno postavené vo Vašom chápaní. V mojom (snáď i väčšinovom?) sú postavené ako tie, ktoré sú rozdielne ale sa zároveň môžu dobre dopĺňať, ale chce to trocha práce.

Áno, nie náhodou sa hovorí o opačnom pohlaví - v istom zmysle je to práve tak. To dopĺňanie sa „opačných“ pohlaví je práve v tom, že žena túži po "silnom" mužovi a muž túži po "nežnej" žene, o ktorú sa postará - to je zakódované v nás biologicky, nie "rodovými stereotypmi naučenými spoločnosťou".

Kníh hovoriacich o rozdielnosti mužov a žien sú plné pulty kníhkupectiev a utvrdzujú nás v tom, že muži a ženy si nikdy nebudú rozumieť, pretože sú od základov iní. [nepravda 13]

Ja poznám také knihy, ktoré hovoria, že muži a ženy sú iní, a tie knihy dávajú práveže návod AKO SI ROZUMIEŤ. (Tip: Moje túžby, Tvoje túžby alebo To keby sme vedeli ... pred svadbou!). Alebo nech sa páči video Mužský a ženský mozog, to vtipne opisuje niektoré biologicky podmienené psychické rozdiely medzi mužom a ženou (to je vtipná verzia, vedecká verzia bude v budúcom článku).

Ženy (vraj) nevedia spätne parkovať a čítať mapy a muži (vraj) nevedia počúvať a komunikovať (najmä so ženami). Tieto predsudky a predstavy nazývame rodovými stereotypmi.

Rodové stereotypy sú rigídne predsudky o úlohách a schopnostiach mužov a žien ako o jednoliatych kategóriách. Reálny život ale ukazuje, že nič také ako univerzálne ženy a univerzálni muži neexistuje; existuje len množstvo žien a množstvo mužov, ktorí sa od seba navzájom líšia….

... a pritom si zachovávajú biologicky podmienenú mužskosť či ženskosť a z nich vyplývajúce rozdiely. Spolu sme myslím teraz v poslednej vete napísali niečo, čo – predpokladám - si aj ľudia normálne naozaj myslia. Lebo aj oni majú schopnosť, ako píšete, vnímať, čo "reálny život ukazuje“ :)

A hoci rozdiely medzi priemernými danosťami, vlastnosťami a kognitívnymi schopnosťami mužov a žien reálne existujú, tieto sú oveľa menšie ako je rozdiel v rámci skupiny žien a mužov samotných. [zovšeobecnenie 14, neplatí vždy]

Takže ak viete, že daný človek je žena, neviete automaticky to, či vie spätne parkovať alebo čítať mapy. Na základe vytvorených predsudkov to však akosi automaticky a podvedome predpokladáte. A preto, ak budete ako majiteľ firmy hľadať šoféra, ženu si a priori nevyberiete. Pretože si myslíte, že ženy nevedia spätne parkovať ani čítať mapy… [preceňovanie zakorenenosti predsudkov 15] a hoci tá žena môže byť oveľa lepšia šoférka ako ostatní mužskí uchádzači, nedostala ani šancu a vy ste prišli o najlepšieho človeka na dané miesto.

V priemere sa jedná o silnejšiu stránku u mužov. Keď už hľadám šoféra, tak žiadneho uchádzača/čku neobídem. Súhlasím, niekto možno áno. Ale v princípe, žijeme v trhovej ekonomike: ponuka, dopyt, schopnosti. Dnes si žena vie / môže napísať dobrý motivačný list do práce. V prípade “netradičnej“ ženskej prac. pozície odporúčam takto zaujať.

Rovnako predsudky o neschopnosti mužov komunikovať sú prinajmenšom nelogické. Väčšina politikov sú muži, väčšina spisovateľov, množstvo psychológov, pedagógov či iných povolaní, ktoré by bez schopnosti komunikovať nebolo možné vykonávať. [preceňovanie zakorenenosti predsudkov 16]

Myslím, že toto ale skoro všetci vieme, a netrpíme predsudkami (rodovými stereotypmi) tak silno, ako predpokladáte ;)

 

Pokračovanie nabudúce ...

Čítať predchádzajúci diel seriálu: Gender (rodová) rovnosť: 22 neprávd i faktov od Oľgy Pietruchovej

Čítať nasledujúci diel seriálu: Doplnok do 22

Zhrnutie:

Na mužskosť a ženskosť má vplyv aj kultúra, prostredie a výchova. Teória rodovej rovnosti však tieto vplyvy absolutizuje, hoci sa ukazuje, že rozhodujúca je biologická podmienenosť mužskosti a ženskosti (vedecké podklady v budúcom článku). Rodová rovnosť je takto mylne motivovaná snahou o obsadzovanie niektorých pozícii ženami do rovnakej miery ako mužmi (politika, management, ...). Snaha o rovnosť príležitostí je samozrejme pozitívna vec (ale aj tak nebudú príležitosti rovnako využívané). Pozitívna je aj snaha o vytvorenie podmienok na zosúladenie rodinného a pracovného života. Tzv. rodovo citlivá výchova však môže narobiť viac škody ako osohu (o tom inokedy). Odkaz rodovej rovnosti je niekedy podávaný spolu s myšlienkou akéhosi nepriateľstva medzi mužom a ženou (prítomného ako v marxizme, tak i v „horších“ druhoch feminizmu).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?