O sporoch v rodovej rovnosti (pokračovanie).

Autor: Martin Kamenský | 9.3.2014 o 12:50 | (upravené 12.3.2014 o 9:06) Karma článku: 6,57 | Prečítané:  504x

Článok napísaný viac pre tých, ktorí problematike rozumejú či sledujú proces prípravy Celoštátnej stratégie ľudských práv.

Najprv pre úplnosť - v agende rovnosti mužov a žien / rodovej rovnosti sa plne stotožňujem s tým, že je v nej veľa tém, ktoré treba riešiť. A často spôsobom, s ktorým obidve strany súhlasia. Príklady: rovnosť príležitostí, nediskriminácia na trhu práce, zásada rovnakého zaobchádzania / odmeňovania,  zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, nové otcovstvo, striedavá starostlivosť, eliminácia násilia (ženy/muži), výskum v tejto oblasti, zostavenie spoľahlivých metód/indexov na meranie uvedených problémov, ich štatistika. Aj vrátane zahrnutia týchto problémov do všeobecného vzdelania. O to viac, že sa jedná o dôležité témy dosť priamo sa občana dotýkajúce, je potreba verejné politiky efektívne a citlivo zostavovať.

Pri takomto vyhlásení by sme mohli skončiť a potriasť si so "štátnymi" ľuďmi ako Oľga Pietruchová súhlasne ruky, predpokladám.

Bohužiaľ, nejde to. Nesúhlas s politickými spôsobmi uplatňovania rodového hľadiska (gender mainstreamingu) vychádza už zdola - od ľudí (najmä, ale nie len, od rodičov) - ktorí, hoci v tejto oblasti nepracujú, vnímaju dôsledky a dopad niektorých snáh tejto politiky ako neželané.

Problém terminológie ohľadom gender je - z časového hľadiska - až druhotný. Skutočným prvotným problémom sa ukázal samotný spôsob uplatňovania politík rodovej agendy. Problém vznikne napr. v prípade učebnice, propagujúcej radikálne rodové názory na výchovu, resp. radikálne feministické názory na samotné formovanie rodu človeka.

Príklad: Definícia rodu navrhovaná Istanbulským dohovorom: „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov", bez väčšej ujmy na význame sa dá stručne vyjadriť aj slovami: (spoločensky chápaná) ženskosť / mužskosť. (porovnaj definíciu pre rodový stereotyp zo slovenskej štátnej stránky ORRRP "Rodové stereotypy sú zjednodušené, nerealistické obrazy „mužskosti" a „ženskosti", idealizované a očakávané vzory, ktoré nás sprevádzajú vo všetkých oblastiach života." ...)

Keď vyjde spomenutá učebnica - tá je prvým skutočne vnímaným problémom - tak sa hľadajú korene, ako sa to stalo. Tie vedú k post-feministickému chápaniu rodu/gender (čo som si dovolil v minulom článku nazvať zneužitím pojmu rod). V tomto bode si ľudia uvedomia, že vytvoriť takéto vzdelávacie materiály  je ťažšie v mene "(spoločenskej / ekonomickej / politickej) rovnosti žien a mužov", ale ľahšie v mene "rodovej rovnosti", keď rod je aj o mužskosti / ženskosti. Ľuďia - a to už nie len radový rodič, ale aj interdisciplinárne z radov: psychiatria, psychológia, sociológia, biológia, edukácia, antropológia - preto kritizujú zaobchádzanie s pojmom rod, alebo aj pojem samotný. Teda až následne sa objaví nesúhlas a odpor proti "rodovej" terminológii. Pochopiteľne, keď sa chce tento problém riešiť od koreňa, tak sa problém terminológie dostane na pretras ako prvý.

O tom, že post-feminizmus má ohľadom rodu svoju teóriu niečo tu:

http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1

Práva žien sú samozrejme rovnako dôležité ako mužov, odpor je len voči tomu, že rodová teória zachádza priďaleko (medziiným pokrýva aj LGBT komunitu). Názory psychiatra:

http://patarak.blog.sme.sk/c/338227/Muzskost-a-zenskost-ako-socialne-implantaty.html

http://patarak.blog.sme.sk/c/339552/Perly-rodovej-terminologie-a-antiandrocentricke-bitky.html

http://patarak.blog.sme.sk/c/337965/O-gender-transgender-sexualnej-vychove-a-kradezi-detstva.html

Samozrejme, pán psychiater neštudoval medzinárodnú legislatívu o rodovej rovnosti a mohli by ste povedať, že nehovorí k veci. Hovorí "len" k radikálnemu feminizmu, s politickými ambíciami. Ako rodič a ako psychiater.

K vyjadreniam, ktoré ešte v tejto súvislosti zazneli:

1. Pohybujeme sa v priestore verejnej politiky. Sústreďme svoju pozornosť na reálne obsahy rodovej agendy a autentické problémy , ktoré musíme riešiť.

Súhlasím, zároveň buďme dôslední. Reálny obsah rodovej agendy je uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých verejných politikách. V školstve (verejná politika) sa jedná o rodovo citlivé vzdelávanie / výchovu. Pokladám ju za autentický problém v prípade, ak sa nevieme na jej spôsobe / obsahu dohodnúť. Zároveň sa dostávame do konfliktu s rodičovskými právami na výchovu.

2. Objavujú sa nové publikácie či priebežné snahy o reštrukturalizáciu odborných pojmov z oblasti rodovej rovnosti.

Vnímam to tak (a hovorím to v mene veľa organizácií v SR), že práve tieto publikácie / snahy sú snahami radikálneho rodového feminizmu, ktorý sa javí, že má politickú podporu.

Verejnosť len RE-aguje (niekedy neadekvátne, katastroficky, emočne); "verejnosť" nie je autorom napr. spomenutého spôsobu rodovo citlivej výchovy. Nevidím ako dobré sa týmto témam vyhýbať.

3. Jedná sa o katastrofické vízie ...

Vízia je o budúcnosti (tú som až tak nespomínal). Nechajme právo báť sa aj mať katastrofickú víziu každému podľa jeho (ne)schopnosti posúdiť súčasný stav a smer vývoja. Niekto vníma ako katastrofu už súčasné snahy v rodovo citlivom vzdelávaní (pričom áno, v Západnej Európe je to -de facto- ďalej ako v SR).

Čo sa týka spochybňovania práce Výboru pre rodovú rovnosť, veľmi zaujímavým materiálom je aj kritické menšinové stanovisko člena Výboru pre rodovú rovnosť pána Trnovca: http://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2013/10/Mensinove_stanovisko_ST.pdf. Popisuje okrem iného „ako to vo výbore chodí“. Je síce na štátnej web stránke dobre zahrabané, ale pritom o tri triedy kvalitnejšie aj obsiahlejšie ako väčšinové stanovisko (ktoré o námietkach spoločnosti zavádza a tie skutočné ani nespomína): http://www.gender.gov.sk/?p=2915.

Zaujímavé na tom celom cirkuse okolo rod. rovnosti je, že neutícha s časom, a je ozaj dosť veľký.

Prípady korupcie občania vnímajú. Nie len Gorilu čas odvial. Ale nevzniklo množstvo petícií, Aliancia proti korupcii, zapojenie sa množstva MVO, reakcie cirkví, stretnutia s politikmi, ... V prípade rodovej rovnosti / ideológie to tak je. Otázka je: Prečo ?

Môj pokus o odpoveď: dotýka sa to osobnejších tém, základných inštinktov u ľudí, psychologicky až po budovanie vlastného sebaobrazu a sebaobrazu u svojich detí.

Aj ak sa obsah názorov ohľadom ideologizácie rodovej rovnosti ustáli / klesne, nie na pôvodnú úroveň. Monitoring zo strany MVO ostane aj po akomkoľvek znení dokumentu stratégie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?